Kľak + Kľak

Hneď ma napadlo, že takto presne pred rokom (13.1.2017) som robil takisto Kľak vo veľmi zlých podmienkach (-15° - Hmla / vidno na meter)... Avšak tento Kľak konkrétne MaloFatranský ideme až na druhý deň 14.1.2018 Najskôr prišiel teda na rad ten menej známy VelkoFatranský Kľak - 1394mnm... Deň pred odchodom prichádzajú kumne domov Erika s Vladom aby sa vedeli dostať na akciu prespávajú u mňa... budík nastavujem na 3:30 - veď viete, pobaliť sa, vypiť kávu, hygiena a ide sa... Je tu deň D - zobudzam sa az 4:37 :o 33 minút pred odchodom vlaku (5:10). Nič z toho čo bolo v pláne neplatí, a ja zmatkujem a zmatkujem. Posielam Eriku s Vladom na stanicu so slovami - ja ho stihnem... Veci nahádžem do ruksaku, rýchlo zalejem čaj a utekám na stanicu nakoľko MHD TN je tak kvalitná že žiadny spoj v tomto čase na stanicu nejde... Nevadí, 5:07 som na stanici, stíham kúpiť kávu a nastupujem s kľudom do vlaku... Tu sa schádzame s ďalšími partakmi ( Milan, Migi, a potešila ma veľmi účasť súrodencov Martina s Jurajom ). Vystupujeme v Krpelanoch, kde sa postupne schádzame až dospejeme k číslu 31... Coooo? 31! Neveril som vlastným očiam... Postupne sa trošku rozdeľujeme, nakoľko skupinka bežcov (5ks) išli po predu... Takisto Katka s pár ľuďmi idú popredu. Nasadili silné tempo... My si držíme to naše kľudne a kochame sa okolitou prírodou... Prechádzame cez Ľubochnianske sedlo, Vyšné Rudno dostávame sa k sedlu Príslop, kde sa odpaja od nás Vlado, ktorý si ide oddýchnuť do novej útulne. My pokračujeme ďalej a pred nami vidíme nádherný ostrý hrebeň, po ktorom ideme opatrne... Z každej strany ostrý zraz dole, nakoľko bola cesta pokrytá miestami ľadom, bolo by dosť nepríjemné spadnúť niekoľko desiatok metrov dole. Pár výškových metrov pod vrcholom sa začíname miestami prebárať miestami až po pás. Ale onedlho sa dostávame na vrchol. Je zatiahnuté, ako už som si posledné razy zvykol... Sem tam sa ukáže slnko ktoré v zápätí zmizne. Počkáme sa, spravíme vrcholovku a rozdeľujeme sa... Väčšia skupinka ide naspäť po červenej k sedlu Príslop, kde zbehnúť po zelenej dole... My schádzame v počte 7 ľudí dole do Podhradia po modrej... Olalaaaaa! Potešil som sa strmakom ktorý nás čakal pri schadzani, sadám na zmrznutý sneh a rutim sa dole po zadku... Bola to pecka, avšak odniesli si to moje kraťasy, ktoré ostali maximálne deravé :D Prechádzame cez Rúbaň, Skalku, Tiesňavy a dostávame sa do Podhradia, odkiaľ sa rozdeľujeme... Chlapci z Trenčína odchádzajú do Sučian a my ideme k autám do Krpelian... 7 km po asfalte nebolo moc príjemných a po dlhšom stolovaní sa 3km od cieľa podarilo Mirovi stopnúť auto... Boli to hasiči, a my im ďakujeme za odvoz... Na parkovisku sa všetci časom stretáme a každý odchádzame svojím smerom, nás (mňa a Eriku) odvezie Lucia do Vrícka (ďakujeme) a po 2 hodinovom pobyte v miestnom pohostinstve spoznávame Ericha ( veľký týpek ) a tešíme sa príchodu Prešovčana s prezývkou Tulavy Vlk... Vstavame a ideme cez BAK slimačím tempom po prejdení už 29km ďalších 6km hore pod Kľak do útulne JAVORINA. Tu už obsaduje 12 ľudí a my akurát doplňujeme kapacitu útulne... Trošku ma mrzelo správanie pár ľudí, slopali a hučali jak piliňáci... Zrejme si zmýlili útulňu s krčmou... :/ Erika sa rozhodne prespať vonku a ja s Vlkom sa ukladáme o 1 ráno... 5:30 budíček, vstávame - vonku polooblačno, čo nás teší a vyberáme sa na Kľak... Sám osobne som rád že nebolo úplne jasno ale oblaky na severovýchode nám ukazujú krásne divadlo. Pobudneme asi pol hodinku a chystáme sa po hrebeni červenou po Vricanske Sedlo... Vlk pokračoval ďalej po hrebeni az po sedlo pod Uplazom odtiaľ do dedinky Valča... My klesame do Rajeckej Lesnej, kde akurát keď prídeme na zastávku prichádza bus do Žiliny... Vlak použijeme o hodinu neskôr, nakoľko tam ten by sme nestihli... Prvý deň sme nastúpali 2100 výškových metrov, čo je môj rekord... Partia bola ako vždy perfektná. A Milanovi všetko najlepšie k 33 narodeninám ;) Marek